„Podiel celkového dlhu (spoločný dlh vlády, domácností a firiem) na HDP už máme druhý najvyšší medzi všetkými postsocialistickými štátmi EÚ.
Autor je politológ a ekonóm (pôsobí na Katedre politológie FiF UK) a podpredseda strany Maďarské fórum
Písal sa rok 2008. Tatranský tiger zažíval najlepšie ekonomické časy. Vďaka reformám a konsolidačnému úsiliu druhej Dzurindovej vlády aj v súvislosti s prípravami na vstup do eurozóny, ktoré viedli aj k najrýchlejšiemu ekonomickému rastu v celej EÚ, podiel verejného dlhu na HDP klesal už siedmy rok v rade a dosiahol dno na úrovni 28,6 percent. Úroveň verejného dlhu na Slovensku bola skoro úplne rovnaká ako v Česku (28,1 percenta). Naopak, Poľsko (46,7) a Maďarsko (71,8 percenta) boli na tom podstatne horšie, vyšší štátny dlh malo aj Chorvátsko – vtedy ešte mimo EÚ. Čo sa týka dlhov domácností, kde najväčšiu časť tvoria hypotekárne úvery, tie napriek rýchlemu rastu tvorili stále len 20,9 percenta HDP. Spolu s Rumunskom (20,4 percenta) to bol najnižší ukazovateľ v rámci 11 postsocialistických krajín, ktoré sa postupne stali členmi EÚ. (Patria sem tri pobaltské štáty, vyšehradská štvorka a Slovinsko, ktoré získali členstvo v roku 2004, neskôr Rumunsko a Bulharsko, ktoré do EÚ vstupovali v roku 2007, a Chorvátsko, ktoré sa stalo členom až v roku 2013.)
Šampióni v zadlženosti
V nasledujúcom období celkový dlh Slovenska rástol najrýchlejšie v regióne, verejný dlh v pomere k HDP sa viac ako zdvojnásobil a vlani skočil nad 60 percent. A dlhy slovenských domácnosti rástli vyše dekádu najrýchlejšie dokonca v rámci celej EÚ, keď v pomere k HDP vyskočili na skoro dvaapolnásobok. Pri pomerne stabilnom dlhu podnikového sektora to viedlo k tomu, že celkový dlh stúpol z 90 na skoro 153 percent, a medzi 11 postsocialistickými členmi EÚ sme sa ocitli v prvej trojke – tesne pred Maďarskom a hneď za Chorvátskom, ktoré je značne špecifickou krajinou, lebo do EÚ vstupovalo pomerne neskoro a po vojne. (To znamená aj to, že dopravnú infraštruktúru, najmä diaľnice – rozsah siete a rýchlosť výstavby zo Slovenska často závidíme – museli financovať dlho z vlastných zdrojov, resp. na úkor rastu verejného dlhu.) Inými slovami: čo sa týka verejného dlhu, za necelých 15 rokov sme za sebou poriadne nechali Čechov, predbehli sme Poliakov a „podarilo sa“ nám výrazne skresať náskok vedúcej trojice: Chorvátsko, Maďarsko, Slovinsko. (Pozri priložené grafy.) Čo sa týka dlhu domácností, tam sme predbehli úplne všetkých.“
