„Matovičom predstavená „daňová revolúcia“ je mixom zväčša potrebnej daňovo-odvodovej reformy, ďalšieho populistického sociálneho balíčka tejto vlády a neskutočných hlúpostí v podobe regulačného mikromanažmentu v reštauráciách, za ktorý by sa nehanbili ani socialistickí plánovači v Gosplane.
Začneme hneď s tým posledným, lebo tu sa ponúka najjednoduchšie riešenie: vyhodiť to celé. Štát predsa nemá určovať porcie jedál, výšku prepitného a ďalšie povinné služby pre reštaurácie. Bodka.
Naopak, treba možno doladiť, prepočítať a dovysvetliť mnohé ohlásené zmeny v daňovo-odvodovom systéme, ale väčšina tých krokov je žiaduca, najmä zjednotenie odvodov zamestnanca a zamestnávateľa (jednoduchý princíp jedna daň, jeden odvod a ich jednotný výber), zníženie firemných daní, ale zároveň aj zrušenie rôznych výnimiek a odpočítateľných vecí – ale zatiaľ sme ten zoznam nevideli, a diabol sa skrýva vždy v detailoch. Vyššia daňovo-odvodová záťaž pre väčšinu živnostníkov už je kontroverznejšia, tu by sa to mohlo zmierniť odvodovou odpočítateľnou položkou (aj u zamestnaných), ktorá by mohla znížiť najväčšiu bariéru pri vytváraní pracovných miest (platenie plnej výšky odvodov aj z prvého zarobeného eura).“
