„Slovensko bolo počas Ficových vlád učebnicovým príkladom uneseného štátu.
Robert Fico zháňal peniaze na založenie strany vlastnou hlavou (nahrávka, v ktorej počuť „hlas podobný Ficovmu“). Kolovali zoznamy zakladateľov a „akcionárov“ Smeru-SD, ktorí za to, aj podľa jednej uniknutej sponzorskej zmluvy, žiadali právo nominovať poslancov, štátnych tajomníkov či ľudí do vedenia strategických podnikov.
Zákony a vládne materiály sa písali na počítačoch finančných skupín, oligarchom (sponzorom-akcionárom) sa začalo mimoriadne dariť v získavaní verejných zákaziek. Práve to sú znaky únosu štátu, ktorý je viac ako „bežná“ veľká korupcia.“