„Človek, okolo ktorého strieľajú, človek, ktorý v noci nevie zaspať, keď neustále hučia sirény. Hľadá bezpečie v pivniciach a v krytoch. Nemá vodu ani elektrinu. Aj jedlo sa mu míňa. Pozerajúc sa na svoje deti sa bojí, čo na nich asi čaká, aká bude ich budúcnosť? V očiach okolitých ľudí vidí strach a beznádej.
Prečo sa to deje? Prečo im ničia budúcnosť? Prečo ho chcú zabiť? Veď nič zlé nespravil, snažil sa len žiť, vychovávať svoje deti. S akým cieľom, prečo, kto to robí? Nikomu nikdy neublížil, ba dokonca pomáhal ostatným. A teraz naňho zaútočili. Ale kto?
Tí mocní? Tí, ktorí – ak sa nedá inak – zoberú to, čo chcú aj násilím, pričom im je jedno, koľko nevinných životov to stojí. Nechápe, prečo musí trpieť kvôli niečomu, s čím nemá nič spoločné. Túto agresiu vyvolali myšlienky človeka, ktorý sám seba považuje za boha. On – alebo oni – sa už dávno odtrhli od reality. Vojna sa im odohráva v ich mysliach, bojujú proti sebe, vidia nepriateľa vo všetkom – a týchto imaginárnych nepriateľov chcú odstrániť z cesty. Paranoidní schizofréni. A prečo? Veď aj oni sú len smrteľníci. Aj oni skôr či neskôr umrú. A do hrobu si nič nevezmú. Nič. Tak načo je to všetko dobré? Nie je v nich nič ľudské. Vo zvierati je viac lásky a úcty, ako v týchto – na ľudí podobajúcich sa bytostiach. Prinášajú na zem len bolesť, zotročenie, utrpenie. Ničia, zabíjajú nevinné deti, civilistov. Prečo? Čo je skutočný dôvod?
Prečo má zomrieť niekoľko tisíc mladých ľudí, ktorí sotva žili. Prečo zabíjajú?
Všetci hľadajú racionálne odpovede na tieto otázky, ale správne odpovede na tieto otázky neexistujú. Pretože zlo nemá skutočnú, pravú tvár. Vždy má inú formu, skrýva sa za rôznymi ideami, myšlienkami. S cieľom ničiť a zabíjať. Do rúk jedného človeka nie je správne dať takú veľkú moc, keď reálne hrozí, že túto moc zneužije.
Slobodu vie oceniť len ten, kto žije vo vojne.
A my, šťastní, – lebo žijeme v mieri – môžeme mudrovať a ukazovať na iných, až kým sa aj my dostaneme do vojnovej zóny. Hneď potom by všetci začala vnímať realitu trochu inak, vidieť skutočnosť. Dovtedy sa navzájom podporujme a uctime druhých a namiesto toho, aby sme hľadali kto je na vine, hľadajme radšej mier. To má oveľa väčší zmysel.“
