„V zásadných otázkach, ako je zahraničnopolitické smerovanie krajiny, by mal panovať medzi hlavnými politickými silami konsenzus a obranná dohoda s kľúčovým spojencom s NATO, so Spojenými štátmi americkými, by mala byť schválená bez problémov.
…lenže Smer I. na čele s Ficom a Smer II. na čele s Pellegrinim idú proti zmluve, ktorú predtým sami pripravovali. Vychádzajú pritom z mýtov a strašia nereálnymi hrozbami, ktoré sú však, žiaľ, rozšírené v hlavách mnohých voličov.
Začína sa to od štúrovcov, keď sa vytvoril idealizovaný obraz Ruska a ruského cára ako (možného) ochrancu/záchrancu všetkých Slovanov a mýtus všeslovanskej vzájomnosti. Realita bola taká, že národnostná politika (alebo skôr útlak) bola v Rusku oveľa horšia ako v Rakúsko-Uhorsku – o ekonomickej situácii ani nehovoriac. A ako by mohla existovať všeslovanská vzájomnosť, keď najväčší slovanský národ, Rusi, má najhoršie možné vzťahy s druhým a tretím najväčším, s Poliakmi a Ukrajincami?“
